Milan Čorba

Milan Čorba sa narodil 26. júla 1940 v Bratislave a zomrel 12. mája 2013 v Bratislave. Bol významný slovenský kostýmový výtvarník, scénograf a pedagóg, ktorý sa stal kľúčovou postavou v oblasti divadelného, filmového a televízneho kostýmu. Začiatky kariéry a prvé kroky V roku 1963 začal pracovať pre Československú televíziu v Bratislave na výtvarnom oddelení ako kostýmový výtvarník. V tom čase spolupracoval aj s Divadlom Na zábradlí v Prahe (1963), Divadlom Slovenského národného povstania v Martine (1964) a Divadlom Petra Jilemnického v Žiline (1965). Od prvej televíznej inscenácie (Čas svojho žitia - 1964) sa sústreďoval na skúmanie textu hry, vzájomných vzťahov postáv, doby a prostredia príbehu. Prvý film, na ktorom pracoval, bola Zmluva s diablom v roku 1967. Divadlo na korze a spolupráca s významnými režisérmi V rokoch 1968 – 1971 pôsobil v Divadle na korze v Bratislave, kde našiel tvorivý dialóg s významnými režisérmi. V Divadle na korze, kde pôsobil ako šéf výpravy a kostýmový výtvarník, našiel tvorivý dialóg v duchu moderného divadelného prejavu s režisérom Vladimírom Strniskom (Čakanie na Godota, 1968; Môj úbohý Marat, 1970) alebo s Milošom Pietorom (Ženba, 1969; Jubileum, Svadba, 1970). Slovenské národné divadlo a vrchol kariéry Od roku 1984 pôsobil v Slovenskom národnom divadle. V Činohre Slovenského národného divadla spolupracoval s Milošom Pietorom (Henrich IV., 1984; Hriech, 1985), s režisérom Ľubomírom Vajdičkom (Tri sestry, 1984; Stoličky, 1999; Višňový sad, 1995) či režírujúcim Martinom Hubom (Tančiareň, 2001; Amadeus, 2009). Milan Čorba vytvoril kostýmy pre viac ako 195 divadelných predstavení a viac ako 400 televíznych inscenácií. Filmová tvorba a najvýznamnejšie diela Navrhol kostýmy do vyše 40 filmov. Medzi najvýznamnejšie patria Balada o siedmich obesených (1968, r. Martin Hollý), Skrytý prameň (1973, r. Vladimír Bahna), Pacho, hybský zbojník (1975, r. Martin Ťapák), Ružové sny (1976, r. Dušan Hanák), Buddenbrookovci (1974, r. Vido Horňák), Tisícročná včela (1982, r. Juraj Jakubisko) alebo Pomocník (1981, r. Zoro Záhon), Orbis Pictus (r. Martin Šulík, 1997); Obsluhoval som anglického kráľa (r. Jiří Menzel, 2006) a mnohé iné. Medzi jeho ďalšie významné filmové práce patrili aj seriál Taková normální rodinka (1971), snímky Letokruhy (1972), Očovské pastorále (1973), Krutá ľúbosť (1978), A poběžím až na kraj světa (1979), televíznu rozprávku Plavčík a Vratko (1981), O sláve a tráve (1984), Utekajme, už ide (1986), Neďaleko do neba (1987), Román pro muže (2010). Pedagogická činnosť a akademická kariéra Od roku 1975 prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Vyučoval predmety Kostýmová tvorba, Hmotná kultúra, Duchovná a hmotná kultúra. V roku 1995 bol vymenovaný za profesora v odbore divadelné umenie a veda. Pôsobil ako pedagóg, dekan Divadelnej fakulty a rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V rokoch 1990 – 1996 bol dekanom Činohernej a bábkarskej fakulty VŠMU a v rokoch 1996 – 2002 zastával funkciu rektora Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Ocenenia a osobný život V roku 2010 sa stal laureátom Krištáľového krídla za celoživotné dielo. Jeho tvorba bola ocenená mnohými prestížnymi cenami vrátane Krištáľového krídla za celoživotné dielo v roku 2010 a ceny za celoživotné dielo od Literárneho fondu v roku 2013. Manželský umelecký zväzok tvoril so známou slovenskou herečkou Emíliou Vášáryovou. Žili spolu v naplnenom manželstve vyše tridsať rokov. Pri kostýmovej tvorbe rešpektoval autora, dramatickú predlohu, režijný zámer a predovšetkým individualitu hercov.