Film tematicky i formálne nadväzuje na vrcholné Allenove diela zo 70. rokov - ANNIE HALL a MANHATTAN. Na osudoch troch sestier z newyorskej umeleckej rodiny a ich manželov, rodičov a druhov rozohráva autor typickú koláž svojich obľúbených tém - láska, smrť, umenie, zmysel života. Portrét Hany ako silnej osobnosti, ktorá svojou citlivosťou a vyrovnanosťou poskytuje oporu, ale aj príležitosť na zneužitie všetkým ostatným členom rodiny, hlavne manželovi a sestrám, a práve preto je určitou prekážkou pre ich emocionálne naplnenie, ilustruje komplementárny charakter rodinných úloh a dokazuje Allenovo psychologické majstrovstvo. Povzbudivý a hrejivý film obratne spája skepsu s optimizmom (Allenove neurotické obete civilizácie sú jeho špecifickou tvorivou autoterapiou a verejnou introspekciou) a hlási sa k bohatému komediálnemu dedičstvu americkej kinematografie, avšak ako komédia charakterov a mravov. Film s presvedčením o psychologickej rovnocennosti objektívnej a fiktívnej "reality" rozpráva o potrebe čistého humanizmu ako vzťahu, v ktorom možno odhaľovať ľudské slabosti, hrať sa, vtipkovať a provokovať, no nie urážať ani ponižovať. Allen-režisér bravúrne vedie r"znorodý herecký súbor (M.O'Sullivan je skutočnou matkou M. Farrow), v typickej kreácii upúta Allen-herec.
Popravdě o něco slabší, než jsem ve společnosti Allena zvyklý. Dokonce bych řekl, že nebýt jeho postavy svérázného (jak jinak) hypochondra, těžko bych si tentokrát hledal k příběhu cestu. Takhle ale naštěstí opět není o vtipné hlášky nouze a před kamerou září hotová herecká smetánka, kterou je radost sledovat stejně jako Woodyho moudrost a životní zkušenosti, které speciálne tady bohatě zúročil. Na víc jak 70% to ale zatím nebude.
