Judita Ďurdiaková

Judita Ďurdiaková (14. február 1948, Horná Štubňa – 5. február 1992, Bratislava) bola slovenská herečka, sestra známeho herca Juraja Ďurdiaka. Patrila k výrazným osobnostiam slovenskej kinematografie druhej polovice 20. storočia, hoci jej kariéra bola predčasne ukončená jej úmrtím vo veku nedožitých 44 rokov. Vzdelanie a začiatky kariéry Judita Ďurdiaková študovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Martine. Po maturite sa rozhodla pre štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, ktoré úspešne ukončila v roku 1970. Ihneď po absolvovaní štúdia sa stala členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pôsobila až do svojej smrti v roku 1992. Divadelná kariéra V Slovenskom národnom divadle strávila Judita Ďurdiaková celú svoju profesionálnu divadelnú kariéru. Bola predstaviteľkou drobných, žánrovo rozmanitých postáv, s výrazným zmyslom pre ich realistické stvárnenie. Jej herecký prejav sa vyznačoval prirodzenosťou a autenticitou. Hoci sa jej nedostávalo toľko hlavných úloh, dokázala aj v menších postavách zaujať svojím charakteristickým hereckým prejavom. Filmová a televízna tvorba Popri divadelnej činnosti sa Judita Ďurdiaková venovala aj filmovej a televíznej tvorbe. Jej filmografia zahŕňa niekoľko významných slovenských filmov a televíznych inscenácií. K jej najznámejším filmovým úlohám patrí účinkovanie v snímke Sedím na konári a je mi dobre (Sitting on a Branch, Enjoying Myself) režiséra Juraja Jakubiska z roku 1989, ktorý patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Medzi ďalšie pozoruhodné filmy, v ktorých účinkovala, patria: Deň, ktorý neumrie (1974), Milosrdný čas (1976), Ežo Vlkolinský (1978), Otec ma zderie tak, či tak (1980), kde stvárnila matku hlavného hrdinu, Lampáš malého plavčíka (1984), Raz, dva, tri (1985), O tom, ako šibal Peterko mäsiara Kocha prekabátil (1987), Ja, stará mama, Iliko a Illarion (1988) a Niekto ako ja (1988). Zaujímavou kapitolou jej filmografie je účinkovanie v životopisnom filme Louis Pasteur (1977), ktorý bol jedným z jej medzinárodne známejších projektov. Herecký štýl a charakteristika Judita Ďurdiaková bola známa svojím realistickým hereckým prejavom a schopnosťou autenticky stvárniť rôznorodé postavy. Hoci často hrávala vedľajšie úlohy, dokázala im vdýchnuť život a presvedčivosť. Jej herecký prejav bol prirodzený, bez zbytočnej štylizácie, čo jej umožňovalo presvedčivo stvárniť postavy z rôznych spoločenských vrstiev a prostredí. Osobný život a odkaz Judita Ďurdiaková pochádzala z hereckej rodiny – jej brat Juraj Ďurdiak bol tiež známym slovenským hercom. Zomrela 5. februára 1992 v Bratislave, len niekoľko dní pred svojimi 44. narodeninami. Napriek tomu, že jej kariéra bola predčasne ukončená, zanechala výraznú stopu v slovenskej kinematografii a divadelnom umení. Jej filmové a divadelné výkony zostávajú svedectvom jej talentu a profesionality. Hoci Judita Ďurdiaková nepatrila k najznámejším hereckým hviezdam svojej doby, jej prínos pre slovenskú kultúru je nezanedbateľný. Svojou prácou v divadle a vo filme prispela k rozvoju slovenského dramatického umenia v období 70. a 80. rokov 20. storočia, ktoré bolo poznačené špecifickými spoločenskými a politickými podmienkami.