horribile dictu
1 112 bodů •
6
Ideje z Alfredsonovho filmu (americký remake z 2010 ignorujem) sa v tejto desaťdielnej sérii rozvíjajú trochu očakávanými a nie vždy novátorskými smermi, keďže vedec - a neskôr jeho dcéra - hľadajúci liek na vyliečenie upírizmu, nesrší prílišnou originalitou (vďaka aspoň za tých digi-šimpanzov), a motív o novej droge, ktorá u narkomanov vyvoláva príznaky podobné vampirizmu, je vyslovene druhotriedny, takže divák celkom oprávnene očakáva, že každú chvíľu spoza najbližšieho rohu vyskočí Blade s nabrúsenou katanou, alebo Selena v latexovom úbore ... Tí tam našťastie, alebo bohužiaľ nevyskočia, a nadprirodzené mysteriózne hľadisko tématiky krvisajov je zatlačené do úzadia vedeckým bádaním a laboratórnymi testami ... Za najlepšiu epizódu by som označil retrospektívnu sedmičku - tá je v podstate takým malým filmom o tom, ako sa z malej Eleanory stala malá upírka, a ako sa s tým jej rodičia a ujo Zeke museli popasovať ... zatiaľ čo ostatné epizódy sú už viac-menej len takými prílohami, kde sa síce nájde zopár prekvapení, ale hororových momentov tam mohlo byť o trochu viac, a vzájomné prepojenia medzi jednotlivými postavami sa navonok môžu javiť ako zaujímavé, ibaže New York City s priľahlým okolím potom nadobúda ráz provinčného či okresného mestečka, kde každý každého pozná ... A za zmienku stojí uviesť ešte jednu skutočnosť: Bledé nordické typy z Lindqvistovho originálu by v multikultúrnych newyorkských kulisách zrejme pôsobili nepatrične (ba možno až provokatívne), a tak bolo nevyhnutné zabezpečiť herecké obsadenie, ktoré by plne zodpovedalo etnickej diverzite Veľkého zhnitého jablka. Takže v detských úlohách Eleanory a Isaiaha máme malú Mexičanku a malého černoška, najlepším rodinným priateľom je taktiež černoch, a dvojicu policajných vyšetrovateľov tvorí pre zmenu černoška a Ázioameričan. Ale žiaden strach - bledým tváram sa zvýšili roly drogových producentov, najatých žoldákov, a farmaceutických vedátorov, ktorí konajú bez škrupulí ... kdežto čierna policajtka sa trápi kvôli tomu, že porušila zásady Black Lives Matter, keď zastrelila nadrogovaného agresívneho černocha, ktorý by jej parťákovi i jej samotnej spravil niečo veľmi, veľmi škaredé. (Asi mu mala len citlivo vysvetliť, že drogy sú zlá vec, a následne ho veľmi slušne poprosiť, aby prestal zabíjať bezdomovcov.) Takáto tendenčnosť v amerických filmoch a seriáloch je častokrát na úrovni edukatívnych pomôcok z materskej škôlky, ale celkom vyhovuje myšlienkovému svetu naivných Homo solaris.
Deixa Ela Entrar
Déjame entrar
