Jozef Kramár

Jozef Kramár sa narodil 25. novembra 1929 v Rybanoch v okrese Topoľčany a zomrel 4. marca 2013 v Martine . Vo veku nedožitých 84 rokov zomrel Jozef Kramár, dlhoročný člen hereckého súboru Slovenského komorného divadla v Martine . Divadelné začiatky a vojenská služba Hrával v dedinskom ochotníckom krúžku, neskôr bol členom Dedinského divadla . Spolu s Jaroslavom Vrzalom a Ivanom Folkmanom narukoval ešte na vojnu do Trenčína. V lete 1951 však vtedajšie martinské Divadlo Slovenského národného povstania (dnes SKD) začlenili pod armádnu správu, premenovali na Armádne divadlo a hercov zo slovenských posádok prevelili do Martina . Martinskému divadlu zostal Jozef Kramár verný celý život . Divadelná kariéra Najsilnejšou stránkou jeho herectva boli postavy z ľudu, jednoduché, s jasnou životnou filozofiou, s ktorými sa dokázal priam stotožniť . V roku 1956 zahral v Optimistickej tragédii námorníka Vajnonena tak bravúrne, že si ho vyžiadali na hosťovačku do pražského Národného divadla, kde ju v tom čase takisto uvádzali . Za ďalší z jeho vrcholov hereckej tvorby je považovaný aj Martin v Ťapákovcoch (1975, réžia Ľ. Vajdička) . Za najvýraznejšie postavy Jozefa Kramára sú považované: Stašek v Surovom dreve (1954), Sedmík v Diablovej neveste (1954), Švanda v strakonickom gajdošovi (1958), Janík v Všetko naopak (1966) . Filmová kariéra Jozef Kramár účinkoval aj v šiestich filmoch: Posledná bosorka (1956), Tam za lesom (1962), V stolnom meste Kyjeve (1972), Leť, ptáku, leť! (1978), Oco, mama a ja (tv seriál 1979) a Vzkriesenie (2001) . V filme The Last Witch (1957) stvárnil postavu Valačka . Vo vojnovom filme Tam za lesom (1962) sa objavil v menšej úlohe. V televíznom filme V stolnom meste Kyjeve (1972) účinkoval v historickej inscenácii. V rodinnom filme Fly, Bird, Fly! (1978) sa predstavil v jednej z vedľajších rolí. Jeho posledným filmovým vystúpením bola účasť vo filme Vzkriesenie (2001). Posledné roky a ocenenia Popri pár hlavných úlohách hrával prevažne tie menšie. Patril k poctivým robotníkom divadla, bez ktorých by to jednoducho nefungovalo. Sám seba nepovažoval za umelca, ale za remeselníka . Divadlu zostal verný aj po odchode do dôchodku. Aj vo vyššom veku ho SKD príležitostne obsadzovalo do nových inscenácií . Poslednou Kramárovou úlohou v martinskom divadle bola postava farára v hre Milan Hodža (Grandseňor v halene, 2005) . Jeho "zastretý" hlas sa ozýval z dabingu a z rozhlasových hier. Za svoje herecké majstrovstvo získal v roku 2009 výročnú cenu Literárneho fondu . Bol ženatý a mal dve dcéry .