Pavol Mikulík sa narodil 2. marca 1944 v Prešove a zomrel 27. novembra 2007 v Bratislave. Bol slovenský herec, ktorý patril k najviac obsadzovaným slovenským hercom. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave absolvoval v roku 1965. Divadelná kariéra Do roku 1968 bol členom Činohry Slovenského národného divadla, neskôr členom Divadla Na korze a členom činohry Divadla Nová scéna v Bratislave. Na Novej scéne pôsobil v rokoch 1977-1980 vo funkcii umeleckého šéfa. V roku 1984 začal prednášať na VŠMU, od roku 1987 ako docent, v roku 1990 zastával funkciu prorektora VŠMU. Ako dospelý ukázal na javisku veľa hereckej tvorivosti, hral úlohy lyrické, ironické, groteskné, aj tragické. Do jeho repertoáru patrili klasické inscenácie ako Čechovove Tri sestry, Shakespearova dráma Richard III., či Smrť obchodného cestujúceho od Arthura Millera. Filmová kariéra - najvýznamnejšie filmy Veľká herecká príležitosť na Mikulíka čakala v podobe snímky Tisícročná včela režiséra Juraja Jakubiska (1983). Film The Millennial Bee sa stal jedným z najúspešnejších československých filmov svojej doby. Juraj Jakubisko ho o dva roky neskôr obsadil do roly richtára v rozprávke Perinbaba. Rozprávka The Feather Fairy z roku 1985 sa stala kultovým filmom, ktorý sa pravidelne vysiela počas vianočných sviatkov. Ďalšie významné filmové úlohy Pavol Mikulík hral tiež vo filme Stana Párnického Južná pošta (1987) a hlavnú úlohu vytvoril v trpkej komédii Štefana Uhera Správca skanzenu (1988). Za rolu dr. Harmatu vo filme Správca skanzenu získal Cenu za mužský herecký výkon na 27. festivale českých a slovenských filmov Mladá Boleslav 1989. Stvárnil postavy aj v ďalších tituloch, napríklad Zbojníci (1978), Úsmev diabla (1987), Južná pošta (1987), Správca skanzenu (1988) alebo Šípová Ruženka (1990). Rozhlasová a televízna tvorba Pravidelne účinkoval v rozhlase, v televíznych inscenáciách, vo filme a v dabingu. Archív Rozhlasu a televízie Slovenska obsahuje približne 500 filmov a inscenácií, v ktorých hral. Uplatnil sa aj ako dabingový herec, prepožičal svoj hlas napríklad poľskému hercovi Jerzymu Binczyckému v známom filme Mastičkár. Od detstva účinkoval v rozhlasových inscenáciách. Zdravotné problémy a návrat na javisko Pri nakrúcaní v Košiciach utrpel 8. júla 1993 rozsiahlu cievnu mozgovú príhodu. Následky mŕtvice boli rozsiahle, Pavol Mikulík čiastočne ochrnul a ostal pripútaný na vozík. Napriek tomu sa dokázal vrátiť na javisko. V roku 2000 hru uviedli v divadle Malá scéna v Bratislave, režíroval a Pavlovi ju "na telo" ušil jeho brat Peter Mikulík. Za stvárnenie Jaspera dostal Pavol Mikulík v roku 2000 ocenenie Krištáľové krídlo. Posledné roky a ocenenia "Vydržať, vydržať, vydržať a ďakujem", týmito slovami a s dojatím preberal Pavol Mikulík vo februári 2006 sošku, s ktorou vstúpil do Siene slávy v ankete Osobnosť televíznej obrazovky (OTO). V roku 2003 mu vyšla knižka príbehov zo života hercov pod názvom A just nie! a pripravil aj knižku Recepty Paľa Mikulíka (2001). Zomrel vo veku 63 rokov na zlyhanie srdca.