Otevřená srdce (2002)
7
94
čsfd: TomX2 myanimelist: sadm0rphine rateyourmusic: sadm0rphine
https://www.youtube.com/channel/UCp1UkM0U0evurH_cbd3xtZA Uživatel nevyplnil svou lokalitu.Hodnocení 17
Komentáře 16
Otevřená srdce (2002)
7
Otvorené srdcia sú netradične citlivým, hlbokým a autentickým zážitkom, ktorý výrazne umocňuje forma Dogma 95 manifestu (tú využil mimo iné aj Vinterberg v nemenej silnej Rodinnej oslave), čo mu výborne svedčí. Nie že by ten príbeh nemohol rovnako intenzívne fungovať v štandardnej forme, ale je to práve následkom kamery, že môžeme byť pripútaní k postavám a sledovať ich životy zblízka, akoby sme si tým všetkým s nimi. Môžu za to aj herci, ktorí svojím rolám dodali obrovské množstvo precíznosti a autenticity, a tým pádom som mal možnosť precítiť každú emóciu, výraz, pohyb či dotyk. Skvelo zahrané - a to nie len zo strany obľúbeného Madsa Mikkelsena, ktorý tu stvárňuje jeden zo svojich najlepších a najnáročnejších výkonov, ale taktiež aj Papriky Steen a Sonjy Richter, ktoré tu oba hrajú dve mimoriadne silné ženské postavy. Zvyšok zásluh náleží samotnému príbehu. Susanne Bier (režisérka, ktorá už raz natočila obdobne realistické zobrazenie života vo filme After the Wedding) cez neho odkrýva osudy štyroch ľudí, ktorých spojí (alebo rozdelí) jedna nešťastná náhoda. Každého z nich táto osudná udalosť zmení a každý si prejde nepredvídateľným psychologickým vývojom. Sú si navzájom odlišní a pristupujú k danej udalosti inak, čo pochopiteľne môže dôjsť k ďalším nešťastným udalostiam, útrapám a bolestiam. Každého z nich spája a ženie dopredu láska, no každý z nich však vie, že sa musí zachovať správne a postaviť sa životu priamo. A tak ich máte radi, súcitite s nimi a zdieľate si podobnú bolesť. Preto musím pochváliť ako veľmi prirodzene, autenticky a ľudsky pracuje Susanne s postavami (obzvlášť to je cítiť v dialógoch a záberoch, ktoré sa odohrajú potom, čo sa Mads poháda s dcérou). Evidentne sa vyzná v ľuďoch a emóciách, a preto som rád, že existuje takto ľudský režisér, ktorý ich dá pocítiť empatickému divákovi na filmovom plátne. Ale ako to bolo v prípade vyššie spomenutého After the Wedding, aj tu mi niečo chýbalo k úplnej spokojnosti. Neviem čo. Možno tomu chýba len čas. Možno len musím dozrieť. Neviem. Každopádne som rád za takéto filmy.
Noční jízda (2013)
5
Mám rád minimalistické filmy, v ktorých sledujete jednu postavu vysporiadať sa s problémami a ako tak postupuje dej, stále sa o ňom dozvedáte nové a nové tajomstvá, naviac keď sa to odohráva zväčša len na jednom mieste - či už v telefónnej búdke, v aute alebo pod zemou. Preto som si pochopiteľne nočnú jazdu pána Hardyho užil a ani na chvíľu sa nenudil. Aj keď nudiť sa ono vlastne ani nejde - film trvá len niečo cez 80 minút a stále sa v ňom niečo deje. No bohužiaľ sa neudeje nič, čo by diváka zosadilo zo stoličky, a ani to bohvieako neudrží v napätí. Nanešťastie proste len sledujeme človeka, ktorý spravil jednu životnú chybu a jeho neodbytnú snahu to napraviť, ostať dobrým človekom a nestratiť svedomie. Čo nie je ako koncept zlé, no scenár bohužiaľ nepríde s ničím úderným a v konečnom dôsledku aj trochu sklame, pretože od takéhoto typu filmov čakáte predsa len viac zvratov, teroru, tajomstiev a napätia. Čo je tak trochu škoda. Neurážlivý priemer.
Dějiny násilí (2005)
8
Nie tak skvelé ako Cronenbergove neskoršie Východné prísľuby, v konečnom dôsledku Dejiny násilia rozprávajú predsa len trošku komornejší príbeh, stále však znamenite a bravúrne napísaný film, ktorý na vás vytiahne hneď niekoľko silných momentov, ktoré vám vyrazia dych. Film však nevyniká len vo svojich najsilnejších scénach, ale jeho sila spočíva práve medzi nimi. Kamera sníma (mimochodom vskutku excelentného) Vigga Mortensena a jeho rodinu, pričom každý ich pohľad, každý pohyb a každé nadýchnutie dodáva na neistote, strachu, nedôvere, beznádeji a vy tak nejak viete, že to nedopadne dobre. Samozrejme, nefunguje tu všetko dokonalo, isto sa dalo na niektorých dialógoch a vývoji deja ešte niečo doladiť, avšak mne to neprekáža, nakoľko zbožňujem takéto filmy - filmy, kde vám stačí vidieť jeden pohľad, ktorý cítite. Ktorý do vás prenikne a nepustí ani ešte chvíľu po zhliadnutí celého filmu. A keď niečo také pri filme zažijem, považujem ho za špeciálny.
Nahý (1993)
5
David Thewlis v tomto náročnom a zdrvujúcom filme stelesňuje kompletne porúchaného človeka, ktorý sa potuluje špinavým Londýnom, filozofuje nad životom a ne-životom, stráca sa vo svojej komplikovanosti a aby unikol zo svojej hlavy, tu a tam niekoho pouráža alebo znásilní. Nedôjde k žiadnemu vykúpeniu, ani ho nebude zžierať svedomie, len vás nechá sledovať jeho potulky životom, ktoré vedú odnikiaľ nikam. Bude vás odpudzovať, budete mať chuť ho zbiť, ale zároveň vás bude svojimi inteligentnými monológmi tak fascinovať, že možno by ste ho predsa len radi stretli a podebatovali s ním o Bohu, o čase, o živote, o Nostradamovi, o konci sveta, o knihách, o psoch, o rozvážaní pizzy alebo o ničom. David Thewlis tu excelentne stelesnil jednu z najzaujímavejších fiktívnych postáv, ktoré možno vidieť na filmovom plátne, a predsa je to ťažko stráviteľný film, ktorý neviete či budete mať radi alebo nie.
Aftersun (2022)
6
Vcelku intenzívny zážitok. Veľmi intenzívne pocity sa filmu podarilo vyvolať najmä pár chvíľ pred koncom, konkrétne v často spomínanej "Under Pressure" scéne, ktorá je zároveň jednou z tých najpôsobivejších, aké som mohol na poli artového filmu minimálne za posledných niekoľko mesiacov vidieť. To, čo tomu predchádzalo (a nasledovalo) na mňa však pôsobilo skôr neutrálnym dojmom - celé to bolo natočené jemne, citlivo a pomalým tempom, pričom nás naprieč celým filmom sprevádzajú hlboké umelecké zábery a stále prítomný tiesnivý pocit, že sa stane niečo zle, no v závere sa bohužiaľ nedostavila dostatočne silná katarzia (byť nejaké pocity sa to vyvolať podarilo a podarilo sa jej taktiež podnietiť diváka k premýšľaniu), ktorá by vo mne dokázala niečo zlomiť. Neznamená to, že je to zlé, len na mňa tentokrát Aftersun nezabral tak ako mohol a vo výsledku je pre mňa teda skôr (aj keď stále uspokojivým) "sklamaním", hoc prakticky ide o stále brilantne natočenú pocitovú drámu. Rewatch value je však veľmi silná a raz tomu možno dám aj vyšší rating.
