Otevřená srdce

Komentáře a recenze 2

Pete69

30 255 bodů •28. 4. 2024

7

Pěkný film, který mi však hodně kazil Český dabing, který byl bůh ví proč příšerný. Zejména pak hlas Madse Mikkelsena byl katastrofální. Silný lidský příběh a zpracování po seversku, chladně a bez příkras, přesto to má hloubku. Syrový kousek, který stojí za to vidět.

Oscar Cohle

94 bodů •30. 7. 2023

7

Otvorené srdcia sú netradične citlivým, hlbokým a autentickým zážitkom, ktorý výrazne umocňuje forma Dogma 95 manifestu (tú využil mimo iné aj Vinterberg v nemenej silnej Rodinnej oslave), čo mu výborne svedčí. Nie že by ten príbeh nemohol rovnako intenzívne fungovať v štandardnej forme, ale je to práve následkom kamery, že môžeme byť pripútaní k postavám a sledovať ich životy zblízka, akoby sme si tým všetkým s nimi. Môžu za to aj herci, ktorí svojím rolám dodali obrovské množstvo precíznosti a autenticity, a tým pádom som mal možnosť precítiť každú emóciu, výraz, pohyb či dotyk. Skvelo zahrané - a to nie len zo strany obľúbeného Madsa Mikkelsena, ktorý tu stvárňuje jeden zo svojich najlepších a najnáročnejších výkonov, ale taktiež aj Papriky Steen a Sonjy Richter, ktoré tu oba hrajú dve mimoriadne silné ženské postavy. Zvyšok zásluh náleží samotnému príbehu. Susanne Bier (režisérka, ktorá už raz natočila obdobne realistické zobrazenie života vo filme After the Wedding) cez neho odkrýva osudy štyroch ľudí, ktorých spojí (alebo rozdelí) jedna nešťastná náhoda. Každého z nich táto osudná udalosť zmení a každý si prejde nepredvídateľným psychologickým vývojom. Sú si navzájom odlišní a pristupujú k danej udalosti inak, čo pochopiteľne môže dôjsť k ďalším nešťastným udalostiam, útrapám a bolestiam. Každého z nich spája a ženie dopredu láska, no každý z nich však vie, že sa musí zachovať správne a postaviť sa životu priamo. A tak ich máte radi, súcitite s nimi a zdieľate si podobnú bolesť. Preto musím pochváliť ako veľmi prirodzene, autenticky a ľudsky pracuje Susanne s postavami (obzvlášť to je cítiť v dialógoch a záberoch, ktoré sa odohrajú potom, čo sa Mads poháda s dcérou). Evidentne sa vyzná v ľuďoch a emóciách, a preto som rád, že existuje takto ľudský režisér, ktorý ich dá pocítiť empatickému divákovi na filmovom plátne. Ale ako to bolo v prípade vyššie spomenutého After the Wedding, aj tu mi niečo chýbalo k úplnej spokojnosti. Neviem čo. Možno tomu chýba len čas. Možno len musím dozrieť. Neviem. Každopádne som rád za takéto filmy.