hystory

25

Uživatel o sobě nic nenapsal.

Uživatel nevyplnil svou lokalitu.



    Návštěva z vesmíru 2
    Návštěva z vesmíru 2 (1996)
    Návšteva z vesmíru 2 (1996) Filed under: DVD, Recenzie by najfilmy — Zanechať komentár 26. Jún 2010 „Slávne scifi Raya Bradburyho pokračuje“- čítam na obale druhej časti slávneho hitu Návšteva z vesmíru. Scifi určené pre televíziu a požičovne, vznikol ako posledný film režiséra Rogera Duchownyho. Aj napriek tomu, že tento námet je veľmi vyhľadávaný v Hollywoode, Rogerovi sa ho podarilo úplne dokaličiť a urobiť z neho podpriemerný a nenápadný (t.j. zbytočný) film.Bradburyho scifi sa na plátne po prvý raz objavil v roku 1953 v réžii Jacka Arnolda. Podobného námetu (novely Jacka Finneyho) sa držal aj Don Siegel vo vydarenom Invázii lupičov tiel z roku 1956. O 22 rokov neskôr natočil Philip Kaufman prvý remake, s Donald Sutherlandom v hlavnej úlohe, pod názvom Invázia zlodejov tiel. Bolo by chybou nespomenúť skúseného hororového režiséra, Toba Hoopera, ktorý sa tiež ujal tejto témy, a v roku narežíroval „scifi pre dorast“ Invaders from Mars. Začiatkom 90-tych rokov spoločnosť Warner Bothers oprášila polozabudnutý námet a uviedla veľmi vydarený scifi-horor Lupiči tiel (r. Abel Ferrara, 1993). O 13 rokov neskôr zase Oliver Hirschbiegel a James McTeique narežírovali film Invázia s Nicole Kidmanom a Daniel Craigom. Posledné spracovanie však dostalo mnoho negatívnych ohlasov, najmä zo strany fanúšikov. Čo sa týka filmov určených pre televíziu, treba spomenúť dvojdielnu Inváziu s Luke Perrym z roku 1997 (podľa románu Robina Cooka) a film Jazero Davida Jacksona, ktorý vznikol o rok neskôr. Nečudo, že sa nikde nespomína titulný film. Viac na http://najfilmy.wordpress.com/2010/06/26/navsteva-z-vesmiru-2-1996/
    Noční můra v Elm Street
    Noční můra v Elm Street (2010)
    „Ó môj Bože!“- povedala by známa postava, Chandlerova bývalá priateľka, z amerického sitcomu Priatelia. Keď sa bližšie pozrieme na túto vetu, vyjadruje všetko, čo môžem novej Nočnej more vytknúť. Citoslovcia „Ó“ môže v tomto prípade znamenať nadmierne očakávanie divákov. Nedočkavosť vyplýva z toho, že naše hororové ikony z 80-tych rokov sa prebúdzajú zo zaslúženého spánku a nechtiac sa dopúšťajú jednej infantilnosti za druhou (ruka v ruke Van Dammom, Lundgrenom a ostatnými). Pravdou je aj to, že od roku 2003, keď do videopožičovni vtrhol vydarený súboj Freddy vs. Jason, Krueger odpočíval v pokoji. Odvtedy som v kŕčoch sledoval dianie v Hollywoode, predovšetkým Freddyho hviezdnu púť. Trojica nestarnúcich zabijakov: Voorhees, Krueger a Myers V 21. storočí, po outsaiderovi Michaelovi Myersovi (análne znehodnoteného rukou Roba Zombieho), a Jasonovi Voorheesovi (vedeného teenegerskou filozofiou režiséra Marcusa Nispela), prišiel čas aj na nešťastného strašiaka obávajúceho sa zo zabudnutia, Freddyho Kruegera. Wes Craven by sa otáčal v hrobe, keby tam odpočíval, lebo jeho 26 ročná hororová ikona sa dožila neslýchane špatného a rozporuplného spracovania. Túto nízkorozpočtovú klasiku oprášil ničím výnimočný režisér, Samuel Bayer, ktorý chyboval, no nepoučil sa, a v roku 2012 chce skalných fanúšikov od- či postrašiť druhou časťou! Nanajvýš, nezabudnuteľnú smiešnu tvár Roberta Englunda, ktorý cez osem častí bol Kruegerom v dobrom i zlom, tvorcovia vymenili na bezcharakterného Jackieho Earle Haleyho. Z jeho úst ani postavou dané humorné repliky nemajú takú intenzitu, ako to kedysi zahral pán majster. Freddy vo svojom kráľovstve: v továrni Čo sa týka zámena môj, v tomto kontexte bezpochyby znamená ja vlastním, teda ja ho premyslím a znovutvorím. Táto filozofia je namieste, avšak ak chcem vytvoriť remake, snažím sa poučiť z kopírovaného diela, so zámerom vytvoriť niečo hodnotné. Už samotný materiál, ktorý slúži ako základ môjho projektu je znamenitý, preto sa mu chcem pokloniť, chcem ho obdariť a nie do bahna sotiť. Bayerovi sa podarilo to posledné. Vtrhol nielen Freddyho, ale celú plejádu postáv a všetko, čo sme milovali na tejto sérii. Niektoré časti zbytočne skopíroval až do detailov, iné zase vymenil na novodobé alá „C.S.I.“. Po úvodnej smrti a didaktického predstavenia deja, vkročí do príbehu ničím výnimočná Nancy, ktorá je bolestivo nevýrazná. Nie je však jediná, lebo spoločnosť v ktorej sa ocitá, je podobne nudná, nesympatická a hlúpa. Títo psychickou vadou obdarení jedinci sa veľmi dlho hrajú na novodobého Columba, zámerom vyriešiť každému známu záhadu. Pritom celá 102 minútová pasáž pôsobí dojmom roztrhaného scenára a nijako sa nezlieva v jeden celok. Vyvražďovania sú presne prevzaté z Cravenovho hitu, mimochodom pôsobia, akoby boli nátlakom vložené do deja, a medzi nimi sa odohrávajúci „príbeh“ je akoby chaotickým hľadaním tej správnej časti textu, ktorú roztrhal pes. Celý príbeh, samozrejme v škrupine, znie takto: Nancy pracuje v kaviarni. Potom zaspí, ale zobudí sa. Medzitým tára jednu hlúposť za druhou. Potom zaspí, no zobudí sa, popritom počúva múdre rečičky o neskorších stavoch z nespavosti. Potom ospalá Nancy, nevnímajúc hranicu medzi skutočnosťou a fantáziou, vyberie sa odhaliť pravdu o zabijakovi. Potom zaspí. Naostatok môžem vyvodiť záver: o hrôze, strachu a ucelenosti príbehu si nemôžeme hodiť reč! Posledné slovo z našej vytýčenej vety je „Bože“. Toto podstatné meno mužského rodu označuje nejakú vyššiu silu, prevyšujúce naše chápanie. V hovorom štýle môže znamenať aj nejakú pejoratívnosť, presnejšie ironickú nadávku. V tomto prípade apelujem na posledný význam slova. Po prvé, hororová rarita Wesa Cravena z roku 1984 nemala byť zverená režisérovi, ktorý zatiaľ pracoval len na koncertoch a videoklipoch. Bayer svojou skúsenosťou nemohol prekonať vysoko nastolenú latku! Po druhé, neviem z akých príčin si vybrala spoločnosť New Line Cinema tento produkt zo svojho repertoáru, totižto Wes Cravenovo dielo je dodnes známe ako v okruhu mladých, tak aj medzi starými. Pravdou je, že finančne sa tento “producentský ťah” vyplatí- myslím na vzkriesenie stálic zo spomínaného žánru-, lebo mená hlavných respondentov- zabijakov sú akýmsi patentmi, predznamenávajú stopercentnú hororovú zábavu. Keď však uvedomele vytvárame remake, tak hlavné styčné body, či zvraty necháme v spektre pohľadu, len okolitý priebeh udalostí, dianie upravíme, obnovíme. Problém je možno aj vtom, že Kruegerova prvá nočná mora je pomerne mladá a mala ostať na polici zrieť. Tvorcovia mali vytvoriť pokračovanie, nie remake nezabudnutej hororovej klasiky. Mali radšej počkať niekoľko rokov. Jedno je však isté: kým sa budeme pamätať na prvý Carpenterov Halloween (1978), na prvý Piatok trinásteho (1980) a na prvú Nočnú moru z Elm Street (1984), tieto nové radi by „remaky“ ostanú v šere zabudnutia a budú sa tradovať ako priemerné pokračovania zahanbujúce mená zabijakov z evergreen sérii! (http://najfilmy.wordpress.com/2010/11/03/nocna-mora-z-elm-street-2010/)
    Clona
    Clona (2008)
    Dúfam, že éra prevzatých duchárskych hororových filmov sa schyľuje ku koncu. Po Kruhu 2, Kľúči, Nenávisti 2, Oku a Americkej kliatbe (!) prichádza ďalší filmový omyl, tentoraz v koprodukcii 20th Century Fox a Regency. Známy duchársky príbeh situovali do Tokia, pričom sledujeme kariéru fotografa, ktorý po svadbe ihneď odcestuje so ženou. Ona po čase začne mať vidiny, ktoré jej naznačujú hrôzostrašné tajomstvo. Film má veľa podobného s Nenávisťou, v ktorej práve brutálna vražda vynútila pomstu Kajako a jej syna. Podobenstvo nachádzame aj v maximálne využitých úsporných prostriedkoch, interiéroch, ale aj samotné Tokio je podané šedivo, chladno a nijako výnimočne. Režisér Nenávisti priam extravagantne pracuje s kontrastom národov: pocit kultúrnej a jazykovej izolácie a napokon des z krvilačného nadprirodzena. Problém zlého spracovania netreba hľadať len v jednostrannosti scenára a v hereckom obsadení, hoci do značnej miery ovplyvňujú hore spomínané skutočnosti. Viac na http://najfilmy.wordpress.com/2010/05/03/japonsky-horor/
    Alenka v říši divů
    Alenka v říši divů (2010)
    7.5
    Angličan Lewis Carroll v roku 1865 napísal fantastický príbeh, v ktorom predstavil fantazmagórie mladej slečinky Alice. V 21. storočí sa Hollywood znovu obrátil k polozabudnutému príbehu, ktorý rozvojom techniky (súčasný 3D ošiaľ) a pomocou špeciálnych efektov (CGI) predstavuje nezabudnuteľný zážitok. Tu sa nám do uhla pohľadu dostáva režisér najnovšieho spracovania, Tim Burton. Jeho režijná filmografia sa vyznačuje novátorstvom, expresionizmom a avantgardou, trebárs hororová komédia BeetleJuice, scifi-dráma Nožnicovoručný Edward, scifi Batman, alebo hororová rozprávka Mŕtva nevesta. Nebolo teda prekvapujúce, že sa témy ujal práve on. Viac na http://najfilmy.wordpress.com

    Oblíbená díla

    Oblíbení tvůrci