Hlboká myšlienka, ktorá sa vyplaví na povrch v závere filmu, je vysoko aktuálna i dnes. Na pozadí trochu fantazijného ale dramatického deja je človek zatracovaný ako zabiják, ktorý v hlbokej minulosti zanechal planétu Zem spustošenú po jadrovej katastrofe. Film je výzvou nedopustiť dnes jadrovú vojnu. Oceňujem kostímy, masky a scénografiu zo života opíc. Hudobný doprovod k filmu perfektne dokresľuje záhadnosť deja. Veľmi dobrý herecký výber na postavu Taylora, veliteľa kozmickej posádky. Velice emotívny záver filmu uvedie diváka v nemý úžas.
Na svoju dobu je to unikátna fantázijná dráma, scénaristicky výborne spracovaná. Aj keď otec zachráni svojho syna pred smrťou, jeho život je väčšinou možný len vo vode, v mori, pretože namiesto plúc má žiabre mladého žraloka. Nemôže však byť vo vode stále. To je veľké obmedzenie jeho života najmä v čase jeho mladosti a túžbe po dievčati. Človek je spojený s láskou a bez nej nemôže byť šťastný. Ale láska niekedy môže i "zabíjať". Vo vzťahu syna a otca je vidieť značný generačný problém. Ichtiander snil o tom, že by jeho láska Gutiera mohla s ním tiež žiť v mori. Nedošlo však k tomu. Je to film mojej mladosti a rád sa k nemu i dnes vraciam.
