Civilný a umiernený prejav ušetril film zobrazujúci vážne témy pátosu a melanchólii, aj keď príbehy stavajú na smútku a postavy bojujú s veternými mlynmi, nie sú sentimentálne, trpkosť vychádza z pravdivosti a zdanlivej nemožnosti nakloniť si osud na vlastnú stranu.
Každý z námetov minipoviedok je dostatočne silný na to, aby zaujal, vyvolal emóciu a zvedavosť, ako to celé dopadne. O to v nich však podľa všetkého napokon nejde a hoci ich to neoberá o hĺbku, predsa len je to v tomto prípade trochu škoda.
Vojtekove Deti rozptyľujú dojmy medzi silnejšie a slabšie príbehy, charizmatické a nevýrazné postavy. Ako začiatočníkovi v hranom filme možno Vojtekovi veľa vecí odpustiť, ale nemá zmysel sa tváriť, že Deti sa kvalitou rovnajú alebo dokonca predčia jeho dokumenty.
