Začít znovu

Pre film je príznačný pohyb, neustále vírenie sekúnd a detailov všednosti. Nathalie je zaskočená slobodou, nechce vybočiť zo zabehnutého normálu, povinnosti sú jej liekom na smútok. Aj keď sa potkýna, neprepadá sebaľútosti a melanchólii, v zlomovom momente nachádza odpovede na osobné otázky vo filozofii.

Celá snímka je teda popretkávaná francúzskym intelektualizmom a typickým kaviarenským „espritom“. Režisérka dokázala všetky témy veľmi prirodzene vložiť do filmu o krízovom období v živote jednej ženy, vďaka čomu snímka pôsobí mimoriadne autentickým, životným a prirodzeným dojmom.